Veľa ľudí sa usiluje dosiahnuť vo svojom živote trvalé šťastie. Usilujú sa odísť na miesto, kde nie je utrpenie ani bolesť.
Takéto myšlienky sú však nebezpečné, pretože bez bolesti a utrpenia nie je možný súcit. Aj váš súcit a porozumenie sa môžu zrodiť jedine vtedy, keď sa dostanete do kontaktu s utrpením.
Toto je dôvod, prečo si myslím, že trvalé šťastie je naivná myšlienka.
Jednoducho bez bolesti a utrpenia nedokážeme v sebe vypestovať porozumenie a súcit, ktoré sú základom nášho šťastia!
Ak nemáte vo svojom srdci súcit, nemáte ani žiadne šťastie.
Túto hlbokú myšlienku som našiel v knihe Tu a teraz, objavovanie mágie prítomnej chvíle. Pomohla mi lepšie si uvedomiť, že cieľom nie je dosiahnuť trvalé šťastie.
Nemali by sme sa usilovať pred bolesťou uniknúť.
Naberme skôr odvahu a pozrime sa jej priamo do očí!
Jednoducho potrebujeme sa dostať do kontaktu s utrpením, aby sme nakoniec ocenili svoje vlastné šťastie.
Sám som si odskúšal túto teóriu v praxi. V roku 2009 sa mi kompletne rozpadol môj osobný život. To čo som roky budoval sa mi zo dňa na deň zrútilo, ako domček z karát.
V roku 2009 som si prešiel svojim vlastným peklom. Poslúchol som však Winstona a nezastavil som. Dnes už viem, že aj táto moja bolestivá skúsenosť mi pomohla lepšie si uvedomiť svoje vlastné šťastie.
Jednoducho neverím, že je možné prežívať trvalé šťastie.
Raz si hore, raz si dole!
Verím však, že keď lepšie porozumieme svojej vlastnej bolesti, potom lepšie porozumieme aj svojmu vlastnému šťastiu!